Ponuka služieb

 Termografia – Bezkontaktné meranie povrchových teplôt

 

Informácie a ako objednať

Obráťte sa telefonicky alebo emailom na kontaktnú osobu, uvedenú na stránke kontakty. Na základe obdržaných informácií Vám bude zhotovená cenová ponuka. Pri akceptácii ponuky sa uskutoční meranie podľa Vašich požiadaviek a aktuálnej kapacity Dekprojektu.

Čo je termografia

Termografia je bezkontaktné meranie povrchových teplôt na povrchu predmetov alebo konštrukcií. Niekedy sa tiež používa termín termovízia (ThermoVision®), čo je registrovaná ochranná značka spoločnosti FLIR – výrobca termovíznej kamery. Termín termovízie môžu používať iba užívatelia týchto kamier, medzi ktorých patrí aj DEKPROJEKT s.r.o. Výsledkom termovízneho merania je termogram, teda digitálny obraz teplotného poľa, kde je rôznym teplotám priradená určitá farba. Pre budovy sa obvykle používa farebná paleta "rain" (dúha) alebo "iron" (oheň), kde svetlejším farbám sú priradené vyššie povrchové teploty a tmavším farbám nižšie povrchové teploty.

farebná paleta "rain"                                                      farebná paleta "iron"

Podstata termografie

Termovízia využíva meranie častí elektromagnetického spektra, ktoré je na základe dohody rozdelené na niekoľko vlnových pásiem. Jedná sa o rádiové vlny, mikrovlny, infračervené zariadenia, viditeľnú časť spektra, UV zariadenia, rentgenové zariadenia a gama žiarenia. Termovízia využíva meranie infračervenej časti (IČ) spektra. IČ spektrum je ďalej rozdelené na štyri menšie pásma. Sú to pásma blízke IČ (0.75-3 μm), stredné IČ (3-6 μm), vzdialené IČ (6-15 μm) a veľmi vzdialené (15-100 μm). Rôzne meracie systémy merajú v rôznych spektrách a rozlišujú sa tak napr. dlhovlnné systémy, krátkovlnné systémy a pod.

Je ale dôležité si uvedomiť, že kamera nemeria priamo povrchovú teplotu, ale že povrchová teplota sa dopočítava na základe zmeraného infračerveného žiarenia a zadaných okrajových podmienok. Medzi najdôležitejšie okrajové podmienky patrí emisivita povrchu a "odrážajúca sa zdanlivá teplota". Emisivita povrchu je bezrozmerné číslo z intervalu 0 až 1 a je to pomer energie vyžarovanej objektom pri jeho danej teplote k energii vyžarovanej ideálnym telesom (čiernym telesom) pri rovnakej teplote. Absolútne čierne teleso má emisivitu 1,0.

Termín "odrážajúca sa (odrážaná) zdanlivá teplota" vznikol doslovným prekladom z anglického "Reflected apparent temperature". Technicky tento termín nie je správny, pretože teplota sa nemôže "odrážať", ale je bežne používaný v odbornej literatúre.

Medzi ďalšie okrajové podmienky patria vzdialenosť medzi objektom a kamerou, relatívna vlhkosť a teplota vzduchu. Z týchto hodnôt sa dopočítava priepustnosť atmosféry. Pri nevedomosti, ako môžu okrajové podmienky ovplyvniť meranie, sa môžeme dopracovať k chybám v rozsahu až niekoľko sto percent. Termovízna kamera vyžaduje odborné zachádzanie. Zaobstaraním termovíznej kamery sa zo mňa automaticky nestáva odborník v oblasti diagnostiky stavieb.
 

Okrajové podmienky pre diagnostiku stavieb

Nech už sa jedná o budovy s klasickým tepelným tokom z interiéru do exteriéru (bytové domy, administratívne budovy a pod.) alebo o budovy s obráteným tepelným tokom (chladiarne, mraziarne), vždy musí byť pred a počas merania dostatočný rozdiel teplôt vzduchu medzi interiérom a exteriérom. Najmenej 10 h pred meraním by mal byť rozdiel teploty medzi interiérom a exteriérom aspoň 10 °C alebo 3/U, kde U je súčiniteľ prechodu tepla konštrukcie. Výkyvy teplôt by mali byť čo najmenšie. Pokiaľ to nie je vyslovene požadované, nesmie na objekt pri meraní svietiť slnko. Preto sa meranie obvykle odohráva skoro ráno pred východom slnka. Meranie nie je možné realizovať pri hmle, hustom daždi alebo padajúcom snehu, pretože voda je pre infračervené žiarenie úplne nepriepustná.

Čo je možné z termogramov získať

Z termovíznych snímok je možné lokalizovať tepelné mosty a stanoviť homogenitu tepelnoizolačnej vrstvy. Ďalej je možné posúdiť povrchové teploty a výpočtom vyhodnotiť absolútne tepelné toky a zistiť riziko rastov plesní a povrchovej kondenzácie na vnútornom povrchu (iba u masívnych vzduchotesných konštrukciách).
 

Príklady z praxe

Objekty s prevládajúcim klasickým tepelným tokom – z interiéru do exteriéru (obytné domy, administratívne budovy apod.)

Panelový bytový dom – nezateplený

Na štíte nezatepleného panelového domu sú zjavné panely s oslabenou alebo chýbajúcou tepelnou izoláciou (žlté a červené plochy). Ďalej sa tepelne prepisujú špáry medzi panelmi.

Panelový dom – nedostatočne zateplená štítová stena

Štít panelového domu zateplený penovým polystyrénom o hrúbke 5 cm. Bohužiaľ je táto hrúbka nedostačujúca, čo sa prejavuje stále sa prepisujúcimi špárami medzi panelmi. V spodnej časti je potom zjavný nezateplený sokel, čo sa v dnešnej dobe objavuje na pomerne veľa objektoch. Základacia lišta zatepľovacieho systému je umiestnená v úrovni podlahy bytov v prvom nadzemnom podlaží a tým dochádza k ochladzovaniu podlahy.

Horská chata – nezateplený štít

Teplotné pole štítovej steny chaty je veľmi nehomogénne. Veľká zelená plocha uprostred štítu je tepelne prepísaná skriňa z interiéru. V tomto prípade je povrchová teplota nižšia, to znamená, že z interiéru prestupuje menej tepla a skriňa teda zlepšila tepelnotechnické vlastnosti steny. Obdobné je to aj so zelenou plochou pod oknom, kde sa prepísal stôl. Naopak biele plochy v okolí hambálku a pri odkvape naznačujú, že tu je povrchová teplota vyššia a dochádza k úniku tepla z interiéru do exteriéru (pravdepodobne nevzduchotesnosťou štítovej steny).

Rodinný dom nezateplený – rizalit

Na termovíznej snímke z exteriéru je zjavná teplotná anomália v oblasti napojenia rizalitu na obvodovú stenu domu a v oblasti nadpražia okna. Obdobne je v interiéri zjavná teplotná anomália v úrovni stropu na opačnej strane rizalitu.